História zlatého štandardu

História zlatého štandardu je veľmi rozmanitá a to v rôznych krajinách. V každom prípade zohral v mozaike menových systémov veľkú úlohu. Určite si aspoň stručne zaslúži prejsť základnými udalosťami v histórii svetových ekonomík.

Prvýkrát bol de facto klasický zlatý štandard zavedený vo Veľkej Británii. Veľký vedec Sir Isaac Newton, šéf Kráľovskej mincovne, v roku 1717 zmenil pomer razenia medzi striebrom a zlatom, a tým striebro akoby “vyhnal” z obehu. Formálne bol zlatý štandard založený až v roku 1821. Ekonomická sila tohto štátu vytvorila nátlak aj na ostatné krajiny, aby ju nasledovali. V 19. storočí mali všetky štáty, okrem Číny, svoje menové systémy založené na zlatom štandarde.

Ďalším dôležitým rokom je rok 1933, kedy prezident Roosevelt vydal výkonné nariadenie číslo 6102, ktoré kriminalizuje vlastnenie menového zlata. Obyvatelia Ameriky museli všetko svoje zlato doručiť do centrálnej americkej banky.

Medzi rokmi 1945 a 1971 fungoval Brettonwoodský systém, ktorý bol formou menového zlatého štandardu. Podstatou bolo napojenie dolára na zlato a všetkých ostatných mien na dolár. Jedna unca zlata mala hodnotu 35 dolárov.

Niektoré krajiny v rôznych obdobiach museli zlatý štandard opustiť. Napríklad v období vojen, kedy výdaje enormne vzrástli, jednoducho povedané, nebolo dostatok peňazí. Preto bol štandard zrušený a začali sa tlačiť nové nekryté peniaze bez obmedzenia. Samozrejme v týchto časoch inflácia prudko vystrelila do výšin a meny sa začali znehodnocovať.

Nenávratné opustenie zlatého štandardu nastalo v roku 1971. Prezident Nixon ukončil spojenie medzi zlatom a americkým dolárom. A tak sa začalo obdobie nekrytej meny, ktoré trvá až dodnes.

Reklamy