Pôvod zlata na Zemi

Cenu zlata ovplyvňuje ponuka zlata a jeho dopyt. Všeobecne platí, čím je ponuka nejakej komodity nižšia a dopyt vyšší, cena rastie. Ponuka aj dopyt silne závisia na “počasí”, ktoré panuje vo svete. Veľkú rolu tu hrajú centrálne banky veľmocí, ktoré riadením menovej politiky ovplyvňujú svoju menu, tým aj meny ostatných štátov a nakoniec aj cenu zlata.

Pred dopytom logicky musí ale najprv vzniknúť nejaká ponuka. A práve tu všetko začína. Svet musí mať čo ponúknuť, aby si tak ponuka našla záujemcu na druhej strane – dopyt. Odkiaľ sa teda v Zemi našlo to, čo svet môže ďalej ponúkať?

Určite si poviete: veď zlato predsa vyťažili v zlatých baniach. Áno, to je síce pravda, ale ani tam sa to celé nezačína. Zlato predsa nejako a niekde muselo najprv vzniknúť, aby mohlo byť nájdené a vyťažené. V našom prvom článku sme si už uviedli, že zlato je takým “zlatým mimozemšťanom”. Na Zemi totiž nikdy nepanovali také fyzikálne podmienky, aby tu zlato mohlo vzniknúť.

Na Zemi nachádzame zlato z dvoch hlavných príčin. Jednou je jeho prítomnosť v plynoprachovom mračne, z ktorého vznikla naša Slnečná sústava. Tak sa dostalo zlata aj do našej Zeme. No nakoľko má zlato veľmi veľkú hustotu, väčšina tohto zlata sa ponorila hlboko do zemského jadra. Bolo to v časoch, kedy ešte celé teleso bolo v roztavenom tekutom stave.

Stret Zeme s meteoritmi je druhou príčinou, vďaka ktorej môžeme blízko povrchu nájsť zlato. Tieto vesmírne kamene boli “zlatými dodávateľmi” zemskej kôry. Aj keď týchto zrážok bolo po vzniku Slnečnej sústavy mnoho, odhaduje sa, že v zemskej kôre nájdeme iba 1 gram zlata na každých 250 ton zemského telesa.

Z toho všetkého vyplýva, odhliadnuc od jeho skutočnej hodnoty, že zlato je veľmi vzácny kov. V tom zmysle, že je ho skutočne veľmi málo. Nie je ani tak ťažké vybudovať zlaté bane, ako nájsť tie správne a bohaté náleziská na zlato. A práve o nich si viac povieme v ďalšom diele tejto rubriky.

Reklamy