Ťažba zlata

O pôvode zlata a najvýznamnejších ložiskách sme sa už dozvedeli z predchádzajúcich článkov. Postúpme tak už priamo k praktickej stránke veci, ktorou sú bane a spôsob ťažby.

Poznáme dva spôsoby ťažby tvrdých skál, z ktorých sa ďalej získava zlato. Prvým je povrchová ťažba. Povrchové bane (open pit mines) pochopiteľne vznikajú na miestach, kde sú náleziská zlata blízko povrchu.

Naopak, kde sú ložiská príliš hlboko, vznikajú podzemné bane. Druhou metódou je v tomto prípade hlbinná ťažba (underground). Najhlbšou baňou na svete je baňa v Južnej Afrike, ktorá dosahuje hĺbku až 3,9 km pod zemským povrchom. Tunel je dlhý 380 km – o 50 km dlhší ako celková dĺžka metra v New Yorku.

Vieme, že zlata je v zemskom telese len stopové množstvo. Myslíte, že sme už väčšinu vyťažili? To ani zďaleka nie. Odhaduje sa, že ešte stále existuje 580 ložísk bohatých na zlato, ktoré obsahujú milión a viac trojských uncí, a ktoré ešte neboli nájdené.

Celkové množstvo zlata, ktoré by sme ešte v zemskom telese našli, sa odhaduje na 3,72 miliárd trojských uncí (115 700 ton). Do konca roku 2013 sa celkovo získalo 5,7 miliárd uncí zlata (177 200 ton). V budúcnosti sa očakáva, že sa ešte vyťaží 1,82 miliárd uncí (zhruba 57 000 ton).

Pre bane nie je ani tak dôležité číslo udávajúce množstvo vyťaženého zlata, ale skôr obsah zlata v hornine. Podľa toho sa potom odvíja aj produktivita bane. Počet novonájdených ložísk s vysokým obsahom kovu dlhodobo klesá a väčšina významných baní s vysokým obsahom sú už vyčerpané. Dnes je priemerný obsah zlata v hornine iba 1,18 gramov na tonu.

Aj napriek týmto číslam sa v posledných rokoch zvyšuje množstvo vyťaženého zlata ročne, pričom sa celková ponuka zlata za posledné tri roky znížila. Ale to je už predmetom ďalšieho článku tejto rubriky.

Reklamy